Predstava, že psa so špeciálnym výcvikom je možné získať „na počkanie“, nie je reálna. Celý proces smerujúci k získaniu psa so špeciálnym výcvikom je náročnejší, ako sa na prvý pohľad zdá. Kto má teda nároka na kompenzačnú pomôcku, ktorou je pes so špeciálnym výcvikom? A aké podmienky musí spĺňať? Čo je potrebné vybaviť na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny? A koľko vlastne takýto pes stojí?
Napriek tomu, že pes so špeciálnym výcvikom je definovaný ako kompenzačná pomôcka (rovnako ako invalidný vozík), nie vždy sa majitelia takéhoto psa stretávajú s pozitívnymi reakciami. V minulosti tak dochádzalo k častej diskriminácii ťažko zdravotne postihnutých osôb (ŤZP) v súvislosti s prístupovými právami pre ich štvornohých pomocníkov.
Ahojte všetci tí, ktorým môžem vyrozprávať svoj príbeh. Volám sa Pluto, mám ďalších 8 súrodencov a moja mama sa volá Zojka. Moji traja bratia boli fajn a celkom dobre som s nimi vychádzal, ale naše sestry… no čo vám poviem, boli to divožienky a ešte k tomu boli v prevahe. Skákali po mne keď som chcel spať a stále mi brali plyšového macka, ktorého som mal rád. Keď nám dali vodu pre všetkých, tú si tiež prisvojili alebo ju povylievali. Ešte šťastie, že aspoň na jedlo sme mali každý vlastnú misku, lebo inak by nám potvory sestry aj všetko zjedli. A aby som nezabudol, kvôli nim sme museli často spať na tvrdom, pretože aj z nášho spoločného plastového košíka vždy vytiahli deku. Bolo by mi lepšie bez nich. No súrodencov si asi vyberať nemôže nikto, a tak som sa hrával iba s bratmi.
PaedDr. Imrich Bartalos bol sám nevidiaci a bol odhodlaný zahájiť na Slovensku výcvik vodiacich psov. Realizácia jeho myšlienky sa mu s pomocou jeho rodiny v roku 1993 podarila a následne v roku 1995 vznikol prvý „model“ súčasnej Výcvikovej školy pre vodiace a asistenčné psy ako jedno z oddelení Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska.
Ahojte všetci, ktorých zaujíma môj príbeh. Som na Slovensku aj u Zuzky vlastne úplnou náhodou a všetci hovoria, že sa to stalo takto:
