Výchova

Samotnému výcviku vodiaceho, či asistenčného psa predchádza obdobie detstva a dospievania, ktoré šteniatko trávi u dobrovoľníka – vychovávateľa. Je to obdobie plné príjemných a veselých chvíľ, ale aj zodpovednej práce ktorou vychovávateľ formuje osobnosť šteňaťa, jeho správanie a vytváranie vzťahov k okoliu. Tieto psy totiž musia byť priateľské, neagresívne voči ľuďom aj zvieratám, musia vedieť zostať  pokojné v každom prostredí, musia byť schopné učiť sa, radi spolupracovať s človekom a byť ním ľahko ovládateľné. Aj keď základ týchto vlastností je daný geneticky, formujú sa práve v období dospievania a významne ich ovplyvňuje to, v akom prostredí a s kým šteňa toto obdobie trávi. Vychovávateľ je významnou súčasťou procesu, v ktorom dostane malý chlpatý batôžtek šancu stať sa dôstojným psím pomocníkom.      

Ak máte záujem o túto činnosť, vyplňte, prosím, náš elektronický dotazník . Po jeho vyplnení Vás zaradíme do databázy a v prípade potreby vás budeme kontaktovať za účelom osobného pohovoru.   

Napriek tomu, že výchovu budúcich vodiacich a asistenčných psov pokladáme za dôležitý proces, môže sa jej zúčastniť ako dobrovoľník každý, kto chce poskytnúť šteniatku radostné detstvo, vie si pre šteniatko nájsť dostatok voľného času, je ochotný sám sa učiť ako šteniatko správne vychovávať a komunikovať s ním. Medzi našimi vychovávateľmi nájdete ľudí rôznych vekových kategórii, pracujúcich na rôznych pozíciách, mamičky na materskej dovolenke, študentov - všetkých spája láska ku psom a chuť spraviť niečo dobré.

AKO VYZERÁ DEŇ SO PSOM         

Režim dňa vždy určuje človek, musí však byť prispôsobený potrebám psa, čo sa týka venčenia a pohybu a výrazne sa mení pribúdajúcim vekom šteňaťa. Základnými potrebami malého šteniatka, ktoré si prinesie vychovávateľ domov je spať, jesť, piť a vylučovať. Šteňa nevydrží veľa chodiť a nemá ešte vyvinuté zvierače, preto zozačiatku je nutné chodiť so šteniatkom von často a na krátko. Postupne sa intervaly venčenia predlžujú a psík zvládne aj viac chodiť, preto je možné chodiť von menej často a na dlhší čas. V období do prvého roka však mladý organizmus psa nesmie byť preťažovaný behom popri bicykli alebo korčuliach.

Zdôrazňujeme, že výchova psa neznamená nutnosť sa psovi venovať neustále, pes si musí zvyknúť aj na to, že jeho človek pracuje a on musí pokojne ležať na pelechu. Závisí preto od človeka – od jeho životného štýlu a typu jeho zamestnania, ako rozvrhne spoločný deň. Niektoré prechádzky, alebo starostlivosť o psa môže vychovávateľ samozrejme zveriť aj inému človeku, tento však musí byť oboznámený so zásadami výchovy, ktoré musí dodržiavať.

Pozrite si video a dozviete sa viac o Výchove aj o tom ako to funguje keď vychovávateľ chodí so svojim zverencom do práce.

ÚLOHY VYCHOVÁVATEĽA

Základnou a prvoradou úlohou je vybudovať pozitívny vzťah medzi človekom a psom, naučiť šteniatko absolútnej dôvere a rešpektu k človeku tak, aby človek zostal v každej situácii pre svojho psíka prioritou. Kvalitne pripravený pes je vtedy, keď dôkladne pozná ľudský svet, je oboznámený nielen s rôznymi prostrediami, ale aj so všetkými situáciami, ktoré sa v bežnom živote vyskytujú, vie, kde sa má ako správať a dokáže rešpektovať požiadavky človeka. Pes a človek však majú odlišný spôsob komunikácie, preto musí človek výchovu realizovať s ohľadom na etológiu psa, musí sa tiež naučiť a aj sám používať, komunikačné prostriedky, ktoré sú pre psíka zrozumiteľné, s čím mu samozrejme pomôžu inštruktori výchovy z Výcvikovej školy pre vodiace a asistenčné psy. 

Úlohy, ktoré vychovávateľa a jeho zverenca na ich spoločnej ceste čakajú sú napríklad aj tieto:     

Socializácia. Veľmi dôležité je šteniatko správne socializovať - ukázať mu čo najviac vecí a životných situácií z ľudského sveta, pričom treba postupovať opatrne a citlivo, podľa veku a povahy šteniatka. Malé šteňa, ktoré ešte fyzicky nezvládne dlho chodiť, je vhodné striedavo nosiť aj na rukách, či v taške. Práve v období prvého roku života sa vytvára jeho osobnosť a skúsenosti, ktoré nadobudne (či už pozitívne alebo negatívne) si ponesie celý život. Z toho vyplýva, že mimoriadne nadané šteňa bez týchto socializačných skúseností bude zaostávať a naopak, priemerné šteňa s veľmi kvalitnou socializáciou, môže byť schopné vynikajúcich výkonov. Toto obdobie sa nedá ani posunúť, ani vrátiť späť a preto si treba uvedomiť, že čo sa v tomto období zmešká, je nenahraditeľná strata a nebude sa dať nikdy dobehnúť.

Hygienické návyky. Výchova šteniatka začína v momente, keď si ho človek prinesie domov a prvé, čomu sa učí, sú správne hygienické návyky – teda venčenie sa na trávnatých plochách mimo interiéru.  Dôležitým prvkom výchovy je postupné zvykanie psa na venčenie na krátkom vodidle, v bezprostrednej blízkosti človeka. Ak chce totiž nevidiaci človek po svojom psovi upratať, musí sa ho dotknúť, aby vedel identifikovať miesto, ktoré musí vyčistiť.

Zostávanie osamote. Pre psa, ako svorkové zviera nie je prirodzené zostávať osamote, preto si na to musí zvykať postupne. Ideálne teda je začať s niekoľkými minútami  a postupne interval predlžovať. Vo veku jedného roka by mal psík zvládnuť 7-8 hodín osamote bez toho aby niečo v interiéri zničil, alebo sa v interiéri vyvenčil.

Stanovenie hraníc a pravidiel. Od útleho veku je pre šteniatko veľmi dôležité stanovenie hraníc a pravidiel, inak sa vo svojom okolí nevie zorientovať. To sa dá dosiahnuť systematickou a dôslednou prácou so šteniatkom. 

Učenie základných povelov. S pribúdajúcim vekom šteniatka rastie jeho schopnosť sústrediť sa na človeka a tak ho postupne učíme základné povely, ktoré by mal ovládať každý pes, pričom postupujeme s ohľadom na vyspelosť konkrétneho jedinca. Pri všetkých poveloch je dôležitá dôslednosť, teda keď už človek povel zadá, šteniatko ho musí splniť. Pokiaľ človek vopred vie, že ho nie je schopný dotiahnuť do konca, radšej povel nezadáva, inak sa psík naučí, že povely sa nemusia vždy plniť. Konkrétny zoznam povelov, ktoré by mal psík ovládať má vychovávateľ k dispozícii v manuáli, ktorý dostane spolu so šteniatkom a samozrejme s ich realizáciou sú mu vždy nápomocné pracovníčky VŠVAP.

Chodenie na vodítku. Od malička zvykáme šteniatko na obojok a vodidlo,  tak ako u každého spoločenského psa.  Hlavnou úlohou vodiaceho psa je človeka viesť, teda mierne ťahať vpred. Preto na rozdiel od klasickej kynológie neučíme chodiť naše šteňatá na vodítku pri nohe, ale podporujeme ich záujem ísť rovno vpred. 

Privolanie psa. Základom ovládateľnosti psa človekom je odvolanie psa z akejkoľvek preňho zaujímavej situácie. Preto je privolanie jednou z prvých vecí, ktorú psíka učíme. Aj keď sa to možno nezdá, najlepšie sa tento povel naučí šteniatko práve v tomto najútlejšom veku. Pri privolaní je veľmi dôležité, aby psík nielen prišiel k človeku, ale ho aj fyzicky kontaktoval (dotkol sa ho ňufákom ruky, alebo nohy), čo je opäť rozdielne od klasickej kynológie, ale nevyhnutné pre človeka, ktorý psíka nevidí.

Pracovné prechádzky. Pred pracovnou prechádzkou dostane psík šteňací postroj, jednak aby si jeho telo naň zvyklo, ale najmä, aby sa naučil, že v postroji sa pracuje a teda sa treba plne sústrediť na človeka, jeho povely, že sa nesmú kontaktovať iné psy a ľudia, že pri práci sa neodbočuje z chodníka či neňuchá zem. Cieľom týchto vychádzok je naučiť psa vyrovnaným tempom viesť človeka podľa jeho pokynov cez akýkoľvek priestor a situáciu bez toho, aby to psíkovi spôsobovalo stres. Dĺžku pracovnej prechádzky prispôsobujeme veku šteniatka, zakončíme ju vždy pozitívne, teda keď šteniatko pekne ide, zastavíme ho vychválime a za odmenu je vhodné ho nechať vybehať na voľno, alebo sa s ním pohrať. 

Hra so šteniatkom. Základom úspešnej výchovy je, aby šteniatko vyrastalo v príjemnej atmosfére rodinnej pohody, malo pocit, že je dôležitým členom rodiny, nie však stredobodom pozornosti. Mimoriadne dôležitá pre pozitívny vzťah človeka a šteniatka je hra. Hrou sa šteniatko učí a upevňuje sociálny kontakt v rodine. Hra navodzuje pocit bezpečia a uvoľňuje napätie. Pod pojmom hra však netreba rozumieť to, že dáme šteniatku k dispozícii množstvo hračiek a necháme ho, aby sa hralo. Hrou je myslená aktívna hra človeka so šteniatkom, pričom sa šteniatko učí poznávať rôzne veci, situácie a reakcie. Zároveň sa učí komunikácii s človekom.

Dôležité je vysvetliť psíkovi čo sa smie a čo nie. Pozrite si zopár príkladov zakázaného správania:

Privlastňovanie vecí, ktoré mu nepatria (napr. ovládače elektroniky, odložené noviny, papuče, kusy oblečenia a čokoľvek, čo sa voľne nachádza v každom byte). Človek so zrakovým postihnutím si totiž pamätá, kde má čo položené a ak by mu to pes premiestnil, tak je takmer nemožné, aby zistil kde sa práve takáto psom „požičaná“ vec nachádza.

Ničenie zariadenia bytu. Hoci je toto považované za základ slušného správania u každého psa, u vodiaceho psa je táto požiadavka absolútne nevyhnutná. Ak sa stane vodiacim psom, jeho nevidiaci majiteľ nebude mať nad takouto "zábavkou" kontrolu a nebude ju môcť teda ani riešiť vo vlastnom byte, ani v cudzích priestoroch, napr. hoteloch.

Žobranie jedla. Labradorské retrievery sú veľmi žravé, preto im nerobí problém zožrať takmer čokoľvek a koľkokoľvek. Ak sa šteniatko naučí žobrať a dožadovať sa ďalšej potravy, u nevidiaceho človeka sa môže veľmi ľahko stať, že pes začne jedlo kradnúť priamo zo stola. Tomuto zlozvyku sa dá predísť veľmi jednoducho – nekŕmiť psa ničím z ruky a v prípade, že sa na človeka počas jedenia uprene díva – odviesť ho na jeho miesto, alebo do inej miestnosti.

Štekanie. Labradorský retriever je plemeno, ktoré prirodzene šteká pomerne málo. Aj toto málo je však okrem hry so psami potrebné eliminovať. Hlavným dôvodom je, že nevidiaci nevie posúdiť prečo jeho pes šteká a taktiež sa môže veľmi zľaknúť tohto neočakávaného zvuku.

Vynucovanie pozornosti. Všetci, ktorí sa podieľajú na výchove a výcviku vodiacich psov, majú za úlohu venovať svojim zverencom veľa lásky a pritom nevychovať zo psíka egocentrického despotu. Šteniatko nesmie diktovať chod celej vašej domácnosti, vynucovaním si neustálej pozornosti či už kňučaním, štekaním a podobne, pretože by svoje nároky voči človeku neustále stupňovalo.

Zbieranie a požieranie odpadkov. Tento zlozvyk je nielen nepríjemný, ale aj nebezpečný, lebo na zemi sa často nachádzajú ťažko stráviteľné, prípadne jedovaté veci. Pre človeka ktorý nevidí je nemožné toto správanie u psa korigovať, preto je nevyhnutné, aby už od šteňacieho veku bol psík vedený k tomu, že zo zeme sa nič nepožiera. 

ČO POSKYTUJE VŠVAP VYCHOVÁVATEĽOM PRE ZVERENÉHO PSÍKA

Suché granulované krmivo.

Bezplatné veterinárne ošetrenie v zmluvnej ambulancii.

Kynologické pomôcky  – obojok, vodidlo, flexi vodidlo, stopovačka, náhubok, postroj, misky, hračky, kefu na srsť, pinzetu na kliešte.

Odčervovacie a odblšovacie prípravky.

Bezplatnú prepravu psa v MHD Bratislava, MHD Košice, MHD Trnava, Martin, MHD Žilina, ZSSK Slovak Lines, RegioJet

Manuál -  Sprievodca výchovou vodiaceho psa.

Koordinátorku výchovy - pre riešenie akýchkoľvek problémov, ktoré sa počas výchovy vyskytnú.

Dogsitting - pre prípady, keď sa vychovávateľ nemôže starať o zvereného psa (dovolenka, služobná cesta a pod.)

POŽIADAVKY NA VYCHOVÁVATEĽA:

Vek zabezpečujúci samostatnosť v rozhodovaní a konaní.

Ubytovanie psíka v byte, alebo v interiéri domu s povoleným prístupom do väčšiny miestností, kde sa rodina zdržuje.

Bydlisko v meste, prípadne v okolí s možnosťou a ochotou dochádzať do mesta vzhľadom na potrebu socializácie šteniatka v rušnom mestskom prostredí.

Je dôležité, aby všetci členovia domácnosti súhlasili s rozhodnutím vychovávať šteniatko (nemusia sa aktívne podieľať na výchove, ale musia mať ku šteňaťu pozitívny vzťah a rešpektovať pravidlá výchovy).

Vychovávateľ by mal byť disciplinovaný človek, aby bol schopný k disciplíne viesť aj svoje šteniatko.

Dostatok času a trpezlivosti, venovať sa šteniatku tak, aby spoznalo čo najviac vecí a situácií z ľudského sveta, pomocou hry a pravidelných prechádzok.

Empatia a pozitívny vzťah k ľuďom (vzájomná komunikácia a vzájomné rešpektovanie sa v skupine).